Článok 50 pre chatboty a AI agentov: čo musíš označovať

Povinnosť označovať chatboty vyplýva z článku 50 nariadenia (EÚ) 2024/1689 (EU AI Act): používatelia musia rozpoznať, že komunikujú s umelou inteligenciou, a nie s človekom. Informovanie musí byť jasné a včasné, pokiaľ povaha umelej inteligencie nie je zrejmá z okolností. Povinnosti transparentnosti platia od 2. augusta 2026. Pre agentúry, ktoré dodávajú chatboty a hlasových agentov, je to kľúčová povinnosť.

Tri najdôležitejšie odpovede na úvod

• Kto musí označovať? Článok 50(1) sa obracia na poskytovateľa, teda na toho, kto systém poskytuje pod vlastným menom. Či je to pri white-label riešeniach zákazník, alebo agentúra, závisí od toho, pod koho menom alebo značkou bot beží (článok 3 bod 3).
• Kedy platí povinnosť? Povinnosti transparentnosti platia od 2. augusta 2026. Pre generatívne systémy AI, ktoré boli uvedené na trh predtým, plynie lehota na strojovo čitateľné označovanie do 2. decembra 2026.
• Koľko stojí porušenie? Až 15 miliónov eur alebo 3 percentá celosvetového ročného obratu (2. úroveň pokút podľa článku 99).

Čo článok 50 konkrétne vyžaduje

Článok 50 stojí medzi neregulovanou úrovňou minimálneho rizika a režimom pre vysoké riziko. Platí bez ohľadu na to, či je systém klasifikovaný ako vysokorizikový: mnohé chatboty a hlasoví agenti podliehajú výlučne povinnostiam transparentnosti podľa článku 50 a žiadnym ďalším požiadavkám pre vysoké riziko. Nariadenie pozná štyri spúšťače.

Pre klasické chatboty a hlasových agentov je rozhodujúci článok 50(1): systémy AI, ktoré majú priamo interagovať s fyzickými osobami, musia byť navrhnuté a vyvinuté tak, aby dotknuté osoby boli informované o tom, že interagujú s umelou inteligenciou. Povinnosť sa týka poskytovateľa a uplatňuje sa, pokiaľ to nie je zrejmé z okolností a kontextu používania.

Okrem toho sú pre agentov, ktorí vytvárajú obsah, relevantné:

• Článok 50(2) zaväzuje poskytovateľa označiť synteticky vytvorený zvukový, obrazový, video alebo textový obsah v strojovo čitateľnom formáte ako umelo vytvorený alebo zmanipulovaný. To sa týka aj systémov AI na všeobecné účely (systémov GPAI), ktoré vytvárajú obsah.
• Článok 50(3) zaväzuje nasadzujúci subjekt systému na rozpoznávanie emócií alebo biometrickú kategorizáciu informovať vystavené osoby o jeho prevádzke.
• Článok 50(4) zaväzuje nasadzujúci subjekt zverejniť, že deepfaky a texty vytvorené umelou inteligenciou na témy verejného záujmu boli umelo vytvorené, s úzko vykladanými výnimkami pre umelecké diela a pre texty, za ktoré nesie redakčnú zodpovednosť človek.

Kedy a ako treba upozorniť na umelú inteligenciu

EU AI Act nepredpisuje žiadne pevné znenie ani pevné umiestnenie. Vyžaduje sa, aby boli používatelia informovaní jasne a včas, najneskôr na začiatku interakcie. Pri implementácii pomáhajú tri princípy:

1. Včas znamená: na začiatku konverzácie, nie až v drobnom písme alebo po niekoľkých správach. Pri hlasových agentoch musí upozornenie zaznieť počuteľne na začiatku rozhovoru.
2. Jasne a viditeľne znamená: zreteľne viditeľné, nie ukryté v obchodných podmienkach. Ako nasadzujúci subjekt cudzieho chatbota by si mal preveriť, či upozornenie poskytovateľa skutočne existuje a nie je skryté.
3. Zrozumiteľne znamená: rozpoznateľné pre priemerného používateľa bez technických znalostí.

Osvedčené formulácie pre prax (nie predpísané texty, ale príklady, ktoré napĺňajú cieľ transparentnosti):

• Zobrazenie v chate: „Tu píše AI asistent, nie človek.“
• Pozdrav bota: „Dobrý deň, som asistent s podporou umelej inteligencie. Ako môžem pomôcť?“
• Hlasový agent na začiatku rozhovoru: „Tu hovorí automatizovaný AI asistent, nie človek.“

Výnimka: zrejmá rozpoznateľnosť

Článok 50(1) sa neuplatní, keď je povaha umelej inteligencie zrejmá z okolností a kontextu používania. Táto výnimka sa vykladá úzko. Hlasový agent, ktorý znie ako človek, musí uviesť, že je umelou inteligenciou, pretože práve to zrejmé nie je. Chatbot s ľudským menom a profilovým obrázkom pod výnimku takisto nespadá. Kto sa na ňu odvoláva, mal by zdôvodnenie písomne zdokumentovať. V prípade sporu nesie argumentačné bremeno zodpovedný subjekt.

Prehľad: kto musí čo označovať?

Praktický príklad s číslami: servisný chatbot v maloobchode

Rakúsky online predajca si nechá od svojej agentúry postaviť chatbot pre zákaznícky servis, ktorý beží na modeli GPAI a vybaví približne 8 000 konverzácií mesačne. Bot má ľudsky znejúce meno a avatar. Zaradenie: obmedzené riziko, uplatňuje sa článok 50(1); keďže bot nerozhoduje o prístupe k základným službám, nejde o vysokorizikový systém.

Ak agentúra dodá bot pod značkou predajcu, poskytovateľom je spravidla predajca a nesie povinnosť podľa článku 50(1). Ak ho však agentúra označí vlastnou značkou a predáva ako vlastný produkt, je podľa definície poskytovateľa v článku 3 bode 3 sama poskytovateľom a povinnosť prechádza na ňu. Implementácia: viditeľné zobrazenie „Tu píše AI asistent, nie človek“ na začiatku rozhovoru a k tomu zdokumentované preverenie, že výnimka „zrejmá rozpoznateľnosť“ sa tu práve neuplatní (ľudské meno plus avatar).

Výpočtový príklad k riziku: pri chýbajúcom označení hrozí pokuta 2. úrovne, teda až 15 miliónov eur alebo 3 percentá celosvetového ročného obratu, podľa toho, ktorá suma je vyššia (článok 99(4)). Pri podniku s obratom koncernu 200 miliónov eur, ktorý nie je MSP ani malým podnikom so strednou trhovou kapitalizáciou, by 3 percentá predstavovali 6 miliónov eur. Keďže 15 miliónov eur je vyššia hodnota, horná hranica je tu 15 miliónov eur. Percentuálna hodnota sa uplatní až pri ročnom obrate nad 500 miliónov eur. Pre MSP a start-upy platí podľa článku 99(6) vždy nižšia z oboch hodnôt, pre malé podniky so strednou trhovou kapitalizáciou (SMC) od účinnosti Digital Omnibus rovnako podľa článku 99(6a).

Lehoty podľa Digital Omnibus

Povinnosti transparentnosti podľa článku 50 platia od 2. augusta 2026 (článok 113). Digital Omnibus (nariadenie (EÚ) 2026/1744) je účinný od 27. júla 2026. Prechodnú lehotu do 2. decembra 2026 na strojovo čitateľné označovanie podľa článku 50(2) dáva len poskytovateľom generatívnych systémov AI, ktoré boli uvedené na trh pred 2. augustom 2026. Nové systémy musia označovať od 2. augusta 2026.

Dôležité: Digital Omnibus odkladá povinnosti pre vysokorizikové systémy (príloha III teraz od 2. decembra 2027), článok 50 však vecne nemení. Európska komisia popri tom 10. júna 2026 zverejnila konečný kódex postupov (Code of Practice) k označovaniu obsahu generovaného AI (návrhy zo 17. decembra 2025 a 3. marca 2026). Dňa 20. júla 2026 schválila a zverejnila usmernenia k povinnostiam transparentnosti podľa článku 50, ktorých návrh bol od 8. mája 2026 predmetom konzultácie.

Pre agentúry a B2B

Kto dodáva chatboty alebo hlasových agentov, mal by okamžite vyriešiť tri veci. Po prvé ujasnenie rolí v zmluve: kto je poskytovateľ, kto nasadzujúci subjekt a stáva sa agentúra v dôsledku brandingu poskytovateľom podľa článku 3 bodu 3? Po druhé modul s upozornením na AI ako štandard v každom bote: viditeľné zobrazenie v chate, počuteľné upozornenie pri hlasovom agentovi. Po tretie dokumentáciu preverenia výnimky, ak sa opieraš o „zrejmú rozpoznateľnosť“. Blck Alpaca pomáha agentúram a B2B tímom v regióne DACH integrovať toto označovanie čisto, používateľsky prívetivo a tak, aby obstálo pri kontrole, do existujúcich chatbot stackov.

Poznámka: Tento príspevok slúži na odbornú orientáciu a nepredstavuje právne poradenstvo. Na právne záväzné posúdenie tvojho konkrétneho prípadu použitia si prosím prizvi kvalifikovaného právneho poradcu.